DILI: “Feto forte, nasaun forte” nu’udar deklarasaun ida ne’ebé dezeña importante feto iha prosesu hotu-hotu ne’ebé la’o iha nasaun ida. Maibé, buat hirak ne’e sei la akontese bainhira feto sei kontinua hamriik iha kotuk no konsidera katak sira merese iha de’it dapur laran.
DILI: Hafoin tinan barak nia laran hasoru situasaun defisil, feto na’in tolu, Dulcia Pereira Dias ‘Amika’, Izabel Soares Vieira no Ilda da Cruz ‘Mutu Bere’, hahú ona hetan atensaun kik-oan balun husi instituisaun kompetente sira, inklui Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo.
DILI: Ministra Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI), Armanda Berta hateten, presiza valoriza papél feto sira iha prosesu dezenvolvimentu iha Timor-Leste.
LIKISÁ: Planu Governu nian iha tinan 2021 ne’e, sei halo rehabilitasaun no kontrusaun ba eskola 15 iha munisipiu Likisa, ne’ebé kompostu husi Ensinu Bázika Filiál to’o Ensinu Sekundária Jéral.
DILI: Sala Situasaun Sentru Integradu Jestaun Krize (SIJK), ohin (09/11) rejista hikas kazu foun Covid-19 iha na’in lima (5).
DILI: Loron rua nia laran, hahú husi 7 to’o 8 fulan-Novembru, Timor-Leste larejista ona kazu foun Covid-19.
DILI: Durante loron tolu nia laran, hahú iha 4 to’o 6 fulan-Novembru 2021, Kapital Dili rejista positivu foun hamutuk na’in sia (9).
DILI: Ministeriu Solidariedade Sosial no Inkluzaun (MSSI), ohin (08/11) selebra loron nasional feto ba dala-46 ne’ebé monu iha loron 3 fulan-Novermbru 2021, hodi valoriza, dignifika no promove feto iha Timor-leste.
DILI: Governu lidera husi Primeiru Ministru Taur Matan Ruak kompremitidu tau ema nu’udar sentru ba dezenvolvimentu, nune’e bele involve inan-feton sira iha prosesu ba dezenvolvimentu Timor-Leste.
DILI:Luta ba libertasaun nasionál Timor-Leste nian, sura mós ho feto, sira fó an tomak ba funu hasoru inimigu, sira halo vijilansia, halo guerrileira iha fatin hotuhotu liuhusi rede frente armada, frente klandestina no frente esterna.
BAUKAU:Bispo Dioseze Baukau, Dom Basílio do Nascimento, kuarta ohin (4/11), tuku 2:00ort lorokraik, haloot ona fatin ikus liu iha Igreja Katedral Santo Antonio Baukau.
Tuir observasaun Online Independente iha prosesu funebre, molok haloot mate isin Dom Basílio iha Igreja laran, sarani sira hotu ne’ebé asiste direitamente hakneak no foti-sa’e lensu-mutin hodi husu perdaun no omenajen ikus no hateten, “Adeus Dom Basílio, Adeus Dom Basílio no Adeus Dom Basílio”.
Bainhira atu hatun mate isin ba rai kuak, lia-na’in husi Munisipiu Aileu hamulak hanesan parte lisan husi Dom Basílio nia identidade kultura nian.
Iha seremónia fúnebre ne’e, partisipa husi Primeiru Ministru, Taur Matan Ruak, Presidente Parlamentu Nasional, Xefe Estado Maior Jeneral F-FDTL, Tenente Jenerál lere Anan Timur, Xefe Casa Sivil no Militar Presidente Repúblika, Prokuradór Jerál Repúblika, Komisariu KAK, lider partidu politiku sira, lideransa komunitaria, reprejentante Komunidade Musulmanu no sarani sira.
Fatin Haloot Bispo Dom Basílio
Fatin haloot Dom Basílio iha Igreja Katedral Santo Antonio Baukau laran, parte rai-kuak ho nia medida luan sentímetru 82, naruk metru 2,25 no nia altura ka kle’an sentímetru 160.
Rai kuak ne’e foru mós hena ne’ebé reprezenta símbolu tolu. Símbolu dahuluk iha parte ulun ho ain nian foru hena ne’ebé ninia kór Bandeira Repúblika Demokrátika Timor-Leste, husi sorin-sorin foru ho hena ho nia kór bandeira Vatikanu no iha parte rai, fatin hatuur kaixaun, nahe ho tais nu’udar símbolu reprezenta kultura ka lisaun Timor nian.
Símbolu tolu-ne’e ho ida-idak nia sentidu, hanesan bandeira RDTL hatudu katak Estadu Timor-Leste nia rekoñesimentu ba Dom Basílio nia kontribuisaun ba Timor-Leste nia luta independénsia no kontinua kontribui iha ukun rasik an to’o hakotu-iis (eroi), símbolu bandeira Vatikanu reprezenta Dom Basílio mós pertensia ba família-boot Vatikanu no símbolu tais ne’ebé nahe ne’e hatudu katak Dom Basílio Timor-oan ne’ebé mai hosi lisan-ida.
Ho ida ne’e Amu Bispo nia jornada ikus nian ho sarani katoliku Timor-Leste to’o ona rohan iha mundu ne’e.
Dom Basílio nia mate husik hela triste no matan-been ba sarani tomak iha Timor-Leste liliu Dioseze Baucau.
Biografia Badak
Amu Bispu Dom Basilio moris iha Suai, Munisipiu Kovalima iha 14 Juñu 1950, hahú simu knar nu’udar Amu Lulik iha 25 Juñu 1977.
Hafoin tinan 20 hala’o nia misaun nu’udar Amu Lulik, iha 6 Janeiru 1997, Amu Papa João Paulo II, hili nia hodi sai Amu Bispu, no iha 19 Marsu 1997 bainhira Amu Papa forma Dioseze Baukau, Dom Basilio hetan fiar hodi lidera Dioseze refere.
Bainhira Amu Bispu Dom Carlos Filipe Ximenes Belo rezigna iha 26 Novembru 2002, Dom Basilio hetan fiar hodi sai Bispu Dioseze Dili molok troka husi Amu Bispu Dom Alberto Ricardo da Silva.
Hafoin hala’o nia misaun durante tinan 24 (1997-2021), iha 30 Outubru 2021 notisia triste falun Timor-oan tomak nia fuan.
Amu Basilio hetan atakasaun fuan iha Suai iha 29 Outubru kalan. Iha 30 Outubru transporta husi Suai mai Hospital Nasionál Guido Valadares (HNGV) hodi halo tratamentu, maibé esforsu ne’ebé profisional saúde sira halo la konsege salva Amu Basilio nia vida.
“Amu atakasaun kardiovaskolar ka atakasaun fuan, nia mós uluk opera fuan akompaña ho tensaun,” informa Diretór Jerál Klinika HNGV, Marcelino Coreia iha mortuariu HNGV, Sabadu (30/10).
DILI:Hafoin rona notisia Amu Dom Basílio nia mate, tristeza ho mata-been hafalun Igreja Katolika no sarani sira iha Timor-Leste, notisia ne’e mós too iha Amu Dom Carlos Filipe Ximenes Belo nia tilun.
Amu Dom Carlos senti triste tebes. Belun Ó Ba Uluk Ona, Loron Ida, Ha’u Mós Sei Tuir…
DILI: Iha tinan 2021 ne’e, sarani Dioseze Baukau selebra loron matebian la hamutuk ho Amo Bispo Dom Basílio do Nascimentu.
DILI: Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo, kondekora Kolar Ordem Timor-Leste, ho títulu póstumu ba Bispu Dom Basílio do Nascimento ba ninia kontribuisaun iha luta libertasaun nasionál no lidera Igreja iha tempu okupasaun Indonézia, hafoin independénsia.