OJE 2020 Passa iha Jeneralidade, CNRT Konsidera Laiha Sentidu Estadu Featured

By Aquino Gomes Outubru 02, 2020 3222
Deputadu sira iha Parlamentu Nasional aprova proposta OJE 2020 iha faze jeneralidade, sesta (2/10). Foto INDEPENDENTE. Deputadu sira iha Parlamentu Nasional aprova proposta OJE 2020 iha faze jeneralidade, sesta (2/10). Foto INDEPENDENTE.

DILI: Parlamentu Nasionál halo ona aprovasaun ba proposta lei Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskal 2020 ne’ebé pasa iha fazé jeneralidade.

OJE tinan 2020 montante bilaun $1.497, passa iha fazé jeneralidade ho  votus a-favor 44, kontra 0 no abstensaun 21.

Vise-Prezidente Bankada CNRT, Patrocino Fernandes dos Reis hateten, haree husi inkapasidade Governu, iha ezekusaun no laiha sentidu estado atu halo polítika poupansa.

“Bankada CNRT foti pozisaun katak iha jeneralidade seidauk bele fó voto favorável ba proposta orsamentu jeral estadu 2020,” dehan nia, iha plenária Parlamentu Nasionál, Sesta (02/09). 

Bankada CNRT espera katak ba debate iha espesialidade bele hetan explikasaun di’ak no ónesta, kona-ba inkapasidade ne’ebé boot.

Ho esperansa katak hatún montante osan, hodi Bankada CNRT bele muda ninia pozisaun.

“Ministru sira afirma katak la’ós sira mak tau osan, la’ós sira mak hakerek programa, tanba UPMA mak halo mesak, sem konsulta sira, hodi ministros balun mós nem koñese ema sira ne’ebé kaer ukun iha UPMA, ho Austrália mak selu osan boboot de’it,”nia informa.

Nia hatutan, tuir enkuadramentu legal katak ezisténsia VIII Governu ne’ebé moris husi violasaun Konstituisaun RDTL, iha ninia artigu 106, Artigu 112, Artigu 86 (f) no Artigu 99, laiha lejitimidade Konstitusional atu aprezenta fali proposta orsamentu jeral estadu 2020  ka kualker orsamentu jeral estadu ba Parlamentu Nasional.

Iha fatin hanesan, Prezidente Bankada FRETILIN, Francisco Miranda Branco apresia no louva VIII Governu Konstitusionál, ne’ebé sustenta husi plataforma entendimentu PLP, KHUNTO ho FRETILIN.

Tanba liuhusi diálogu permanente, sériu no responsável, bele hakotu impase polítika, no lori naroman ho esperansa foun ba Povu doben Timor-Leste.

“Orsamentu Jerál Estadu 2020 nian tenke benefísia duni povu tomak, la’ós atu benefísia de’it ba elite ka grupu ki’ik-oan ida ho sira-nia interese, maibé bele hadia kualidade moris povu tomak nian, no hasa’e povu nia produtividade, hatuur hikas Maubere iha sentru ba polítika dezenvolvimentu iha ita-nia rai doben,” dehan nia.

Nia dehan, liuliu haree ba situasaun globál, ne’ebé nasaun barak nia ekonomia iha mundu afetadu tebes ho pandemia Covid-19, aprovasaun OJE 2020 bele hasees Timor-Leste husi posibilidade atu hetan resesaun ekonómika.

Tanba ne’e, hakarak apela ba ita hotu nu’udar reprezentante povu iha uma fukun ida-ne’e, atu tau aas liu interese povu nian bainhira tama ba debate iha Espesialidade OJE 2020. Atu hotu-htu tetu didi’ak ho rasiosíniu ho responsabilidade, atu alokasaun orsamentu bele prioritiza duni nesesidade báziku hodi merese atu hetan.

Prezidente Bankada Partidu Demokrátiku, António da Conceicão hateten,  debate OJE nafatin ho oitavu Governu, maibé ho nia kompozisaun politika foun “Governu Viabilizadu” no viabilizasaun husi Partidu FRETILIN nudar sósio foun iha ukun oitaun Governu nian.

“Biar Governu ne’e viabilizadu, OJE 2020 intrumentu politiku ida ne’ebé importante tebes atu hatur hikas normalidade, atu halibur ita hotu hodi hola desizaun ba interesse nasionál,” dehan nia.

Nia dehan, povu maioria sei moris hela iha susar laran atu  asesu ba fasilidades publikas hanesan Edukasaun, Saude, be mos, sanitasaun sei kurang. Kurang laos tanba laiha, maibe kurang tanba fasilidades ne’ebé iha barak mak kondisaun at ona tanba halo iha tempu nebe kleur ona.

Tanba nia hatutan, OJE 2020 labele ona atu fo garantia hadia povu nia moris ho hadia estrada, Be moos, eletrisidade, edukasaun, saúde.

“Maibé OJE 2020 sei bele atu tulun agrikultor sira halo sira nia natar, hadia sira nia kafe, kuda ai horis foun nebe bele sai nudar variedade foun atu iha futuru mai aumenta ita nia atividade iha komersiu internasional (exporatasaun produtos) e mos atu hari indústria seluk par além da indústria petrokimika nebe mos importante tebes nudar indústria dinamizador ba desenvolvimento iha Timor-Leste,” nia informa.

Rate this item
(0 votes)

Independente Digital TV