Ohin Hahú Debate OJE 2023 ho Montante Billaun $3.1 Featured

By Aquino Gomes Novembru 07, 2022 205
Parlamentu Nasionál hahú diskusaun faze jeneralidade ba Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2023 ho montante billaun  US$ 3.155.715.306, Segunda (7/11), ohin. Foto:Media MCAE. Parlamentu Nasionál hahú diskusaun faze jeneralidade ba Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2023 ho montante billaun  US$ 3.155.715.306, Segunda (7/11), ohin. Foto:Media MCAE.

DILI: Parlamentu Nasionál hahú diskusaun faze jeneralidade ba Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2023 ho montante billaun  US$ 3.155.715.306, Segunda (7/11), ohin.

Maski nune’e, Bankada Congresso Nacional Reconstrução Timor-Leste (CNRT) seidauk afirma nia pozisaun kona-ba OJE tinan fiskál 2023 ne’e rasik.

"Opozisaun ne'ebé nia papél importante ida mak nafatin atu halo kontrola ba despeza sira ne'ebé Governu halo ba Orsamentu Jerál Estadu” Vise Prezidente Bankada CNRT, Patrocino Fernandes dos Reis, iha Parlamentu Nasionál, Sesta (4/11).

Nia dehan, Bankada CNRT nia pozisaun ne'e seidauk tanba debate sei la'o durante loron 10 nia-laran.

"Pozisaun saida de'it ba deputadu sira iha Parlamentu Nasionál ne'e depende ba dinamika debate, ne'ebé sei mai ho Governu ne'ebé atu ezekuta osan, sei haree sira-nia kapasidade ezekusaun ne'e hanusa," tenik nia.

Nia hatutan, sira mós tenke esplika didi'ak orsamentu sira ne'ebé boot-boot ne'ebé aprova ona ne'e lori ona rezultadu saida ba povu durante tinan hira nia-laran.

"Dinamika diskusaun ne'e mak sei bele lori Bankada ruma ba hola nia pozisaun ba iha debate Orsamentu," katak Patrocino.

Aliende ne'e, governu mós tenke esplika ba deputadu sira nu'udar reprezentante povu nian orsamentu sira ne'ebé sira lori mai husu atu halo aprovasaun ne'e atu gasta ba saida, halo saida, buat sira ne'e hotu no saida mak sira hodi osan ne'e sira sei lori ba katak fó benefisiu ba povu.

Nia reforsa, ne'ebé diskusaun sira ne'e mak sei bele lori kualkér bankada ida la'ós de'it Bankada CNRT atu hola pozisaun iha debate orsamentu ne'e.

CNRT prepara ona proposta atu aprezenta iha diskusaun espesialidade, nia infrorma, segunda mak foin tama diskusaun jeneralidade.

"Buat ida proposta sira ne'e baibain akontese iha diskusaun espesialidade nian ne'ebé sei iha prosesu nia laran, seidauk bele hateten atu halo proposta ka la halo Proposta," Nia infrorma.

Nia salienta, tanba buat ida proposta ne'e direitu Deputadu ida-idak nian, kualkér Deputadu ida bele halo proposta atu halo alterasaun, adita ka elimina bainhira tama ona diskusaun espesialidade.

"Prinsípiu ha'u seidauk bele ko'alia atu halo proposta ka la halo proposta, ita akompaña de'it, dinamika diskusaun ne'e durante loron 10, hahú segunda ne'e, depois mak ita haree," nia fundamenta.

Deputada Bankada Partidu Demokrátiku, Elvina Sousa Carvalho hatete, hanoin PD prontu atu tuir debate Orsamentu Jerál Estadu 2023 ne'ebé hahú segunda.

"Tanba ne'e debate ikus Orsamentu Jerál Estadu ni'an, iha ami nia mandatu ba Lejizlatura ida-ne'e, Bankada PD tuir debate ida-ne'e," kata nia.

Purtantu  Orsamentu Jerál Estadu tinan fiskál 2023 Parlamentu Nasionál sei debate ba jeneralidade loron 3 no espesialidade loron 7.

Molok ne'e Ministru Finansas Rui  Augusto Gomes hatete, proposta Orsamentu tinan fiskál 2023 husi Governu bazea Lei Grande Opsaun Planu (GOP) tetu ne’ebé deside ona billaun $3.155.715.306.

Husi montante ne'e ba  despeza globál nian $3.156.922.141 no despeza Setór Públiku Administrativu $3.155.715.306, inklui Fundu Kombatente Libertasaun Nasionál no orsamentu Seguransa Sosiál no Rejiaun Administrativa Espesiál Óe-Cusse Ambeno (RAEOA).

Enkuantu, despeza ba servisu no entidade Administrasaun Sentrál ho valór biliaun $2,8. Despeza sira ne’ebé preve ba Seguransa Sosiál ho valór millaun $235,7 no RAEOA ho montante millaun $120.

Sei la inklui orsamentu ne’ebé preve ba Fundu Kombatente Libertasaun Nasionál, alokasaun ba kuadru instituisionál 33%, kapitál sosiál 35%, dezenvolvimentu infraestrutura 18%, dezenvolvimentu ekonómiku no fundu kontinjénsia 3%.

Orsamentu ne’e sei  uza hodi finansia programa 45 liu husi atividade prinsipál 275, organizadu  iha área estratéjiku 16 ne’ebé Governu sei foku ba tinan oin hanesan agrikultura, pekuária, peska no floresta, ekonómia no empregu, turizmu, dezenvolvimentu rurál no abitasaun, ambiente, petróliu no minerál, eletrisidade no enerjia renovável, konektividade nasionál, bee no saneamentu, edukasaun no formasaun, saúde, inkluzaun no protesaun sosiál, kultura no patrimóniu, reforma Estadu, defeza no seguransa nasionál, relasiona internasionál no polítika esterna.

Rate this item
(1 Vote)

Independente Digital TV

Tuir ami iha Twitter

Kalendariu Notisia

« May 2024 »
Mon Tue Wed Thu Fri Sat Sun
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31