Ho Esperiénsia Jornalizmu, Amito Hakerek Livru Rezisténsia Featured

By Agustino Gama Setembru 02, 2022 498
Eskritor livru dahuluk "Maunana Umilde no Revolusionariu". Foto Media Gabinete F-FDTL Eskritor livru dahuluk "Maunana Umilde no Revolusionariu". Foto Media Gabinete F-FDTL

DILI: Amito Qonusere Araújo, eskritor livru rezisténsia dahuluk ho titlu “Maunana Umilde no Revolusionáriu”.

Amito, nuudar naran istimadu iha sosiedade, moris iha Aldeia Tchai, Suku Loré I, Postu Administrativu Loré, Munisipiu Lautem.

Amito nuudar oan mane husi inan ho naran Aleina Valente no aman Moises Evaristo. Nia iha maun-alin hamutuk na’in neen (6), kompostu husi mane tolu no feto ida.

Maibé ikus mai, Na’in Maromak hadomi liu nia feton na’in ida ho alin mane ida, hodi bolu fila hikas ba Nia Kadunan Santo.

Lansa livru Maunana

Amito Qonusere, remata nia eskola primária iha Eskola Primária númeru 15 Tchai, iha tinan 2004 no tinan 2007, nia remata nia eskola pré- secundária iha EPS númeru 01 Lospalos.

Enkuantu, iha tinan 2010, Amito Qonusere Araújo remata nia eskola sekundária iha Eskola Nino Conis Santana Lospalos, no kontinua kedas mai iha Universidade da Pás (UNPÁS), hodi foti fakuldade Siénsia Sosiál no Humaniora iha Departamentu Relasaun Internasionál (agora livre teória).

Ho esperensia husi edukasaun nian, Amito Qonusere manan ona esperiénsia barak iha mundu jornalizmu tanba durante tinan 15 nia laran haknaar-aan iha mídia lokál no nasionál, inklui hakerek informasaun rai laran ba mídia internasionál balun.

Nune'e, ho nia esperiénsia hirak ne'ebé nia halibur, hahú sai hanesan jornalista hodi servisu iha Rádiu Komunidade Lospalos (RCL)" Vox Populy.

Iha fatin refere, nia assume knar hanesan, jornalista no aprezentadór iha tinan 2007 to’o 2010.

Tanba, atu manan tan esprensia, Amito Qunesera hakarak hetan esperiénsia iha mídia emprime, iha fulan-Novembro tinan 2010 to'o Jullu 2011, no nia koko esperiénsia foun iha midia emprime "Diáriu Timor Post ho lema" Hari'i Unidade, Justisa no Demokrásia.

Nune’e, iha fulan-Jullu to’o Novembru 2011, nia assume tan knar ida hanesan, Xefe Programa no Editór iha Rádiu Akadémiku Universidade da Pás (UNPÁS).

Tanba ne’e, Amito hamutuk ho jornalista sira seluk nuudar fundador hodi harii sentru media Investigasaun (SMI), ne'ebé fasilita Formasaun Jornalismu Radiu ba kandidata jornalista foun sira.

Iha tinan 2015, iha esperensia barak ne’ebé nia hetan ona hanesan formador ba kandidatu jornalista foun sira iha sentru DESK.

Ho nune’e, husi fulan-Novembru 2011 to’o mai ohin loron, nia servisu iha Rádio Televizaun Timor-Leste , Empresa Públika (Rttl, E.P), hodi responsabiliza ba Programa Debate Semanál Rádio, TV no Programa Divertimentu iha Rádio no TV Rttl, E.P.

Entretantu, molok ne’e, iha tinan 2018-2020, nia assume kargu hanesan Xefe Departamentu Informasaun Planu no Ajenda Rttl,E.P no Editór notisia ba rádio.

Maske nia okupadu hala'o ninia servisu hirak ne'e, maibé nia sei buka tempu livre hodi espresa ninia hanoin liu husi hakerek artigu sosial politika no artigu kona-ba liberdade imprensa no mós Liberdade espresaun, ne’ebé publika ona iha mídia eletronika no mídia imprime iha TL.

Iha ninia kareira jornalistiku, Qonusere kontribui hodi hakerek notísia ba mídia Online iha rai li'ur inklui mídia BBC Indonézia. Aleinde ne'e, nia kontribui mós informasaun kona ba politika rai laran tuir perspetiva jornalista nian ba Mídia Negosiu HIS London.

Liu husi dedikasaun no kontribuisaun servisu iha mídia, nia la'os buka hatene de'it oinsá? halibur no hakerek notisia regular ne’ebé kumpri element 5W+1H, maibé nia utiliza oportunidade ho másimu hodi aprende no aprende nafatin hodi hala'o prátika liu husi atividade jornalizmu loro-loron nian.

Husi ninia dedikasaun iha mundu jornalizmu liu-liu hanesan jornalista ba rádio , liu husi nia esforsu rasik, to'o ikus mai, nia hetan rekuñesimentu husi Asosiasaun Jornalista Timor-Lorosa'e (AJTL) ba kategoria "Hakerek Feature Rádio di'ak liu", iha AJTL Award tinan 2015.

Nune’e, iha tinan 2022 fulan-Agostus, loron 30, konsege lansa livru rezisténsia ida ho nia títulu “Maunana Umilde no Revolusionáriu” ho kapítulu hamutuk 14, pájina 229.

Livru istória rezisténsia ne’e kontéudu ne’ebé konta kona-ba Brigadeiru Jenerál, Cornelio Ximenes Maunana ho Lore-Oan, nia partisipasaun luta ba libertasaun nasionál durante tinan 24.

“Ha’u ho inisia vontade no konsiénsia hodi hakerek livru. Livru ne’e nia kontéudu konta kontribuisaun ka partisipasaun luta Brigadeiru Maunana hamutuk ho povu Lore-oan iha tempu rezisténsia, tanba iha prosesu luta libertasaun Timor-Leste povu Lore-oan mós barak maka mate no lakon família inklui balun uma odamatan taka. Ho livru ida ne’e ema bele akompaña istória povu Lore nia luta,” hateten Amito Qonusere iha auditóriu Kuartél Jenerál Fatuhada, tersa foin lalais (30/08)

Livru rezisténsia ne’e, eskritór dehan hanesan parte ida bele prezerva istória luta na’in-sira nian liuliu asu-uain Lore-oan sira ne’ebe hamutuk ho Brigaderu Jenerál Mau-Nana iha prosesu luta libertasaun.

“Hakerek livru rezisténsia ka istória luta nia hodi ita bele prezerva atu jerasaun foun bele akompaña,” nia afirma.
Entrentantu Brigadeiru Jenerál Cornelio Ximenes “Maunana”, hateten livru ne’ebé eskritór hakerek ne’e rezultadu hosi entervista no mós testamuña sira ho intensaun atu fó sai partisipasaun luta libertasaun atu ema hotu ka jerasaun foun akompaña hodi hatene.

“Maske buat balun hosi livru ne’e seidauk kompletu no la perfeitu hanesan eskritór hosi livru ne’e hateten, maibé ida ne’e natoon ona tanba buat ne’ebé hakerek ne’e rezultadu hosi ha’u nia intervista no buat ne’ebé tastamuña sira hato’o”, nia haktuir.
Nune’e, Maunana dezafia ba eskritór sira seluk atu buka lutadór sira seluk, ne’ebé uluk luta iha ai-laran hodi prezerva atu jerasaun foin sira ble akompaña.

Rate this item
(0 votes)
Last modified on Sexta, 02 Setembru 2022 16:13

Independente Digital TV