Diretóra Ezekutivu Fundasaun Alola Maria Imaculada Guterres hatete, ohin Fundasaun Alola servisu hamutuk ho SEI hala’o advokasia no fó kapasitasaun ba feto potensiál sira no servisu hamutuk ho feto polítika atu bele hola parte iha lideransa poder lokál ni’an.
"Ita servisu hamutuk ho munisípiu sira-ne’ebé mak sira servisu ba, atu bele tulun sira hodi prepara sira ba iha eleisaun tuir mai, mak iha Munisípiu Baukau, Bobonaru, Manatutu, Ainaru no Aileu. Área sira ita kobre atu bele tulun kandidata sira,” Dehan nia ba Jornalista sira iha Salaun, Postu Administrativu Vera-Cruz, Kuarta (18/03).
Nia dehan, formasaun ida liuliu oinsá atu fó motivasaun ba sira, ba dauluk presiza sei haree liu ba sistema patriakál ne’ebé Timor-Leste kontínua adota iha rai ne'e maka’as tebes no konfiasa ba feto mak sei máximu liga ba feto sira-nia kna’ar hanesan kuidadór no kna’ar doméstika nian mak sei kesi feto sira.
“Ida ne'e mak Fundasaun Alola foku liu ba oinsá hasa’e sira nia koñesimentu ema hotu nian no ba mane maluk sira, hasa’e apoiu ba feto sira no fó mós oportunidade ba feto sira, atu hola parte iha dezenvolvimentu nasionál ida-ne'e,” Nia hatete.
Tanba ne'e, Governu mós fó apoiu masimu ba Ema ho Defisiénsia sira, nune’e mós inan feto sira iha área rurál hodi ajuda sira asesu ba atividade oi-oin, tanba ne'e mak ohin liu husi eventu ida-ne'e atu komemora loron mundiál feto, hakarak konvida SEI atu bele fahe mensajen importante ba feto sira.
“Ha’u hanoin importante tebes ba feto Timor-Leste, atu hola parte iha misaun feto desizaun nian, tanba ne'e feto sira sei bele fó sai lian feto nian katak sentimentu feto nian saida mak sira presiza iha sira-nia moris. Tanba ne’e, ohin liu husi eventu ida-ne'e, atu komemora loron mundiál feto, hakarak konvida Sekretária Estadu Igualdade atubele fahe mensajen importante ba feto sira,” Nia informa.
Nune'e mós konvida Ministériu Administrasaun Estatal (MAE), atu fahe mós lei poder lokál nian, nune’e hotu-hotu bele komprende liuliu feto potensiál sira atu bele prepara an ba elisaun munisipal.
Nune’e, motiva feto maluk sira atu bele hola aprte iha lideransa feto nian iha ne’ebé de’it, tantu iha komunidade nia leet, iha lideransa komunitária no mós iha área liderasan foti desizaun ba vida polítika nian.
“Dadaun ne'e Timor-Leste atinje ona ba 38%, reprezentante feto iha Parlamentu Nasionál hanesan susesu boot ida ne’ebé mak Timor-Leste iha hodi hatudu bá ASEAN katak Timor-Leste sai hanesan primeiru lugar ne’ebé hatudu ezemplu ba igualdade jéneru iha mundu ASEA nian. Ida-ne'e sai ona motiva ba ita katak feto partisipa másimu área foti desizaun liliu iha área lideransa feto polítika ni’an,” Nia haktuir.
Iha fatin hanesan, Diretór Jerál Ministériu Administrasaun Estatál, António Augusto Guterres informa, feto livre hodi partisipa ba atividade hotu-hotu, tanba iha lei podér lokál ne'e fó dalan atu feto sira ativu ba prosesu ida-ne'e.
“Ita hotu-hotu hatene lei poder lokál nian ka lei eleisaun autoridade local, tanba kuandu estabelese podér lokál, atravéz eleisaun autoridade lokál feto mós hola parte iha ne'ebá, fatin ba feto mós iha. Partidu polítiku tuir sira-nia eskolla ba assembleia lokál nian, ne'ebé feto ida, mane rua ida, tenke tuur iha laran, feto au-tomatikamente legál ne'e fó vantajen liu ba inan feto sira partispa direita no ativu ba prosesu ida ne'e,” Nia hatete.
Nia dehan, ba iha preparasaun dadaun ne'e Primeiru Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, hahú halo vizita ba Munisípiu sira husi Likisá, Ermera, Aileu, Manufahi, Ainaru, Kovalima no to'o ba Lauteim no Baukau ona, ne'e hatudu katak komesa ona atu hakbesik-an bá lokál hodi haree besik liu atividade servisu munisipál sira ba preparasaun Autoridade lokál.
Nia esplika, MAE hala'o tuir rezolusaun númeru 2/2025,10 de fevereiru halo avaliasaun ida hahú husi 11 dezembru 2024 to'o 17 dezembru to'o 2025 rezultadu fó fali ba Prezidente Autoridade no Autoridade munispál hamutuk 19, iha munisípiu ida-idak.
Entaun, oras ne'e, Primeiru Ministru mak lidera ekipa ne'e la’o hakbesika-an ba servisu sira-ne'ebé dezentraliza bazeia ba enkuantramentu legál iha dekreitu lei númeru 3/2016, 16 de marsu ba sexta alterasaun ba 24/2025, 15 de outubru nia ida-ne'e komesa la'o ona no rezultadu iha sei hein.
“Entaun MAE nia obrigasaun mak sei halo avaliasaun ba segundu faze, rezultadu ne'e sei hato'o ba Konsellu Ministru, Konsellu Ministru sei kria rezolusaun ida. Ida-ne'e mak foin haree Munisípiu ne'ebé bele hakat ba eleisaun poder lokál iha 2027,” Nia informa.
Iha tempu hanesan, Sekretária Estadu Igualdade, Elvira Sousa afirma, atu kompete ba poder lokál ne’e parte hotu nia servisu hamutuk.
“Ita hotu tenke servisu barak liután hodi kombate violénsia hasoru feto no labarik-feto sira iha Timor. Servisu koletivu entre governu, Sosiedade sivil no parseiru sira no nasionál sira,” Dehan nia.
Nia dehan, atu atinje progresu mak parte relevante kontinua nafatin investe formasaun ba igualdade jéneru no mós investe iha polítika, maibé tenke mós investe orsamentu ne'ebé adekuadu.
“Entaun iha komemorasaun loron mundiál feto ita hotu tenke tau importante hodi dezenvolve rai ida-ne'e ba futuru ne'ebé di'ak. Maibé husu parseiru mane atu luta nafatin kontra violénsia bazeia jéneru no iha opurtunidade ne’e hakarak apela ba feto sira atu prepara hodi simu desentralizasaun no podér lokál,” Nia informa.
Nia salienta, preparasaun feto potensiál mak presiza iha formasaun lideransa, formasaun hasa’e kapaѕidade feto potesiál sira iha munisípiu sira, prepara sira ba eleisaun.
“Apoiu Rede Feto hodi halo kooperasaun ho Rede Feto Timor-Leste hodi fahe informasaun no fó kbiit ba feto. No mós rmpoderamentu iha nivel munisipál mak foka ba feto sira bele kompete ho konfiansa iha nivel autoridade lokál no munisipál. Sira-ne’e hotu presiza aposta ba edukasaun mak tenke promove edukasaun kona-ba direitu feto no involvimentu feto iha vida polítika,” Nia hakotu.








