UE-ADRA Apoiu Finanseiru ba Rede Feto Hodi Implementa Programa Prioridade Featured

By Estajiaria Fevereiru 05, 2024 680
Uniaun Europeia  (UE) iha Timor-Leste ho Ajénsia Dezenvolvimentu Austrália Timor-Leste apoiu finanseiru ba Rede Feto hodi fasilita ninia membru sira implementa programa formasaun no provizaun ekipamentu valór sagradu, prosesamentu ai-han no atividade merkadu. Foto:Media Rede Feto. Uniaun Europeia  (UE) iha Timor-Leste ho Ajénsia Dezenvolvimentu Austrália Timor-Leste apoiu finanseiru ba Rede Feto hodi fasilita ninia membru sira implementa programa formasaun no provizaun ekipamentu valór sagradu, prosesamentu ai-han no atividade merkadu. Foto:Media Rede Feto.

DILI: Uniaun Europeia  (UE) iha Timor-Leste ho Ajénsia Dezenvolvimentu Austrália Timor-Leste apoiu finanseiru ba Rede Feto hodi fasilita ninia membru sira implementa programa formasaun no provizaun ekipamentu valór sagradu, prosesamentu ai-han no atividade merkadu.

Ho apoiu finanseiru ne’e, ADRA Timor-Leste parseira ho Rede Feto Timor-Leste realiza serimonia akordu ho Fundasaun Kolega da Paz iha Baukau, Asosiasaun Unidade Feto ba Dezenvolvimentu (AUFD) iha Dili, Fundasaun Esperansa iha Ainaro, Centro Nossa Senhora do Rosario (CNSR) iha Dili no Fundasaun Haburas Moris (FHM) iha Bobonaro hodi  kontinua implementa programa sira ne’ebé define tiha ona.

Embaixadór Uniaun Europeia iha Timor-Leste, Marc Fiedrich hatete, objetivu husi insitiva ne'e atu apoiu feto sira-nia involvimentu iha kadeia valór agrikultura no sistema merkadu, hodi  hadi’a sira-nia abilidade atu hasa’e kualidade no kuantidade produsaun ai-han no aktividade merkadu ni’an.

Apoiu ne’e nia informa,  ba grupu feto hamutuk 15  husi munisipiu, Ainaro, Baukau, Bobonaro no Dili, ne'ebe implementa husi ADRA no Rede Feto Timor-Leste sei realiza iha fulan-fevereiru to'o agostu 2024.

“Uniaun Europiea sente kontente tebes, atu asina no apoiu subsídiu hira ne'e, ami finansia projetu ida-ne'e, tanba ami hakarak fó forsa ba sosiédade iha Timor-Leste, tanba ami hakarak hametin feto sira-nia posizaun iha nasaun ida-ne'e no ami hakarak ajuda dezenvolve sira-nia ekonómia,” Dehan Embaixadór Uniaun Europeia iha Timor-Leste, Marc Fiedrich,  iha Salaun Rede Feto Obrigadu Barak, Kaikoli, Sexta (02/02).

Nia dehan, subsídiu hirak ne'e sei kontribui ba objetivu tolu, tanba ne’e hakarak kongratula ADRA Timor-Leste no Rede Feto ba sira-nia servisu ne’ebé maka'as.

“Ha’u hakarak benifisiáriu sira husi Assosisaun unidade feto ba dezenvovimentu (AUFD) husi Dili, sentru nossa señora do rosariu (CNSR) husi Bobonaro, Fundansaun Haburas  moris (FHM) husi Dili, Fundasaun kolega da paz (FKP) husi Baukau no Fundasaun Esperansa(FE) husi Ainaro,” Nia informa.

Nia haktuir, atu benefisiu husi doasaun hirak ne'ebé selesiodanu ona atu kompleta ona foramsaun ba treinadór husi numerasia no literasia negósiu ba iha Eskola agrikultura ne'e iha tinan 2023.

“Hetan apoiu matéria formasaun no apoiu finanseiru hodi fó sensaun formasaun kona-ba valór adisionál no forñese ekipamentu ba sira-nia grupu alvu feto sira,” Nia relata.

Iha fatin hanesan, Prezidente Rede Feto Timor-Leste, Zelia Fernandes refrosa, hakarak mos fó haksolok ba iha organizasaun sira-ne'ebe mak aplika ona ba fundus ida-ne'e no ba grupu hira mak passa no liu ona  husi prosesu hotu.

“Ohin loron ita hamutuk iha ne'e atu fó kontinuadidade ba prosesu sira-ne'ebe mak la’o tiha ona iha  tinan-rua ho balun, asina akordu ida ohin la’ós primeira-vez  organizasaun hirak ne'ebe mak tuir fila-fali, maibé ida akontese  ba dala-rua no dala-tolu ona,” Nia informa.

Nia dehan, asina akordu ka projeitu ida ohin nudar kontinuasaun hanesa projetu ne'ebé liu tiha ona fase  formasaun, depois mak ba iha implementasaun.

“Hanesan baibain hau hatete kada asina akordu ida ita la’os ba implementa projetu de’it, maibé ita mos aprende husi prosesu ida-ne'e oinsa mak hametin diak liutan,” Tenik nia.

Nune’e mós Benefisiária Diretora Fundasaun Esperansa, Maria de Fatima Alves afirma, ohin asina akordu ne'e foka liu-ba iha grupu rua ne'ebe mak sira-nia produtu la’o hela hanesa Hument no Hatulelo.

“Entaun agora ami prepara mesin hanesa hument ninian ne'e ami atu hola mesin lis, atu halo ba iha bawan krip no kona-ba hatulelo ninia ne'e, ami atu hola fali mesin ba iha halo ai-manas no mos  tomate atu sai sambal tomate,” Nia relata.

Rate this item
(0 votes)
Last modified on Tersa, 06 Fevereiru 2024 11:58

Independente Digital TV