Proposta OR Pasa iha Jeneralide Featured

By Aquino Gomes Maiu 10, 2022 205
Osan dollar amerikanu. Foto:Dok/INDEPENDENTE. Osan dollar amerikanu. Foto:Dok/INDEPENDENTE.

DILI: Maske mosu kritika barak, maibé proposta Orsamentu Retifikativu kontinua avansa. Iha 9 Maiu, horseik, maioria deputadu aprova ona proposta OR iha faze jeneralidade.

Iha prosesu votasaun jeneralidade ba proposta OR ho montante billaun $1.129,857,250  deputadu na’in 36 vota a-favor, na’in 24 vota kontra no na’in 5 vota abstensaun.

“Proposta Lei númeru 38/v (4a), Primeira alterasaun lei númeru 1/2022 de Janeiru, Orsamentu Jerál Estadu 2022, segundu alterasaun lei númeru 8/2008 fulan Juñu, lei tributaria no kriasaun fundu ba kombatente libertasaun nasionál ho montante billiaun $1.129,857,250  aprovadu iha jeneralidade,” deklara Prezidente PN, Aniceto Guterres, liu husi plenaria, Segunda, (09/05). 

Deputada Bankada Fretilin, Maria Angelica Rangel konsidera OR ne’e ba povu nia di’ak no povu merese atu moris dignu.

Tan ne’e, nia husu ba deputadu sira hotu atu hamutuk hodi aprova proposta OR.

“Tanba orsamentu retifikativu ida ne’e prepara senariu ne’ebé markandu tebtebes hatudu husi situasaun mundiál ne’ebé muda ona, situasaun ekonomika no komersiu mundial no prepetiva foun nu’udar rezultadu husi redusaun substansial ba fatalidade ida ne’e fó pais iha mundu inklui Timor-Leste atu hamriik fila-fali hodi hakat liu bareira sira,” nia hatete.

Deputada Bankada CNRT, Maria Fernada Lay hatete, iha sesaun jeneralidade pakote orsamentu ne’ebé mak governu haruka ho karater urjente fundamenta ho razaun katak situsaun ekonomika internasional hasoru resesaun nune’e provoka taxa aumentu inflasaun.

Maibé, nia dehan, Timor-Leste hasoru indireta resesu mundial ne’e, enverdade dotasaun sira ne’e devia ho rigor eskreve titulu no programa iha Orsamentu Jerál Estadu. Bankada CNRT sensura governu ne’ebé opta hodi kria programa unika ne’ebé esklusivamente atu finansia setoriais.

“Nune’e mós se metrolojia ne’e mak prevalese komisaun kestiona  governu iha futuru sei pretende aprova OJE ho unika liña orsamentál relativa despeza ho montante global previstu ba OJE tinan oin karik, ida ne’e mak perguntas,” nia informa.

Entretantu, Primeiru Ministru Taur Matan Ruak, apresia no agradese ba partisipasuan deputadu sira.

“Governu rejista preokupasuan sira hotu ne’ebé levanta durante debate no promete atu kontinua hakle’an partisipasuan iha diskusaun tuir mai iha espesialidade atu hariku tan ita-nia debate sira”, dehan Taur.

Entretantu, orsamentu iha proposta OR ne’e sei uza hodi finansia medidas komplementár 13, mak hanesan; Kriasaun Fundu Veteranu billiaun $1, atribuisaun pagamentu decimo terceiro $200 ba kada uma-kain millaun $70, uma kbiit laek plus millaun $25, Bolsa Estudu ba Mellór Graduadu Estudante Ensinu Báziku no Sekundáriu millaun $7,5, Programa Mão de Obra ba Postu Administrativu millaun $7,2, Revitaliza kafé no subsídiu ba kafé Laku-teen millaun $6,4, pagamentu ba diferensa remunerasaun PNTL nian ho rejime salariál foun ba membru PNTL 4.096 millaun $5,1, Harii Sede Arte Marsiál no Rituál millaun $2,5, programa Eskola iha Uma millaun $2,1, Internet gratuita iha eskola sira millaun $1,1, Subsídiu akomodasaun ba PNTL no F-FDTL ho orsamentu alokadu millaun $1,9, Estabelesimentu Sekretaria ba Asuntu Traballadór Esteriór no Komunidade Timor-oan iha Diáspora rihun $500, no empregu ba mellór alunu universitáriu sira rihun $437,5.

Rate this item
(0 votes)

Independente Digital TV