×

Atenção

JUser: :_load: Não foi possível carregar usuário com ID: 422

JUser: :_load: Não foi possível carregar usuário com ID: 430

Moras Matan Malahuk Ás Iha TL

By Fevereiru 15, 2017 1312
Infermeira atende hela pasiente ne'ebe matan moras Infermeira atende hela pasiente ne'ebe matan moras

DILI: Oras ne’e daudaun Sentru Matan Nasionál (SMN) rekolla dadus moras matan malahuk áas iha Timor Leste (TL).

Survey ne’ebé SMN halo ho objetivu atu haree problema matan iha Timor-Leste ho tarzetu ba ema ho idade 50 ba leten hodi haree  problema matan malahuk ne’ebé maka ás liu iha TL.

“Rejultadu peskiza ida ne’e hatudu katak TL iha prevalénsia, mezmu rezultadu aprezentasaun  hatudu katak matan mahalok sei ás iha TL, tanba ho númeru 2,8%, ida ne’e hatudu katak kauza primeiru maka katarak no volume operasaun matan katarak sei menus  kuaje 41,5% kompara ho nasaun Sudueste Aziátiku”,  dehan diretór  Jerál Asuntu Kooperasaun Ministériu Saúde (MS), Narcísio Fernandes  iha workshop ka aprezentasaun rezultadu survey moras matan iha Hotel Timor, Kolmera  horseik.

Rejultadu ne’e hatudu katak MS sei enfrenta problema rekursu umanu iha área Saúde Matan, iha nível ne’ebé maka  sei presija nafatin kapasitasaun no rekursu ba iha programa saúde matan nian.   

Relatóriu  husi  SMN ne’e importante tebes ba Ministériu Saúde  atu oinsa hadia fila-fali  planu estratéziku matan 2016-2020, tanba husi ne’e professional saúde no entidade hotu ne’ebé maka servisu iha área saúde bele uza dadus husi survey  ne’e hanesan baze evidénsia atu hadi’a kualidade prestasaun saúde kompriensivu no adekuadu atu alkansa meta saúde ne’ebé maka defini ona iha planu Governu nian iha futuru.

Atu kontrola moras matan iha TL ne’e la’os responsabilidade MS nia mesak, maibé presija asaun ida ne’ebé bele hetan partisipasaun ativu husi família, komunidade, sosiedade sivíl no setór hotu-hotu ne’ebé maka ho knaar atu tau matan ba povu TL.

Nune’e MS iha esperansa katak totál husi survey nasionál matan nian  ne’e bele kontribui dezenvolve mata dalan hodi ko’alia ba implementasaun, monitorizasaun no avaliasaun programa kontrolu no prevensaun ba ema moras matan iha TL.

Rezultadu survey ida ne’e bele sai mós  hanesan instrumentu hodi monitoriza progressu no atinjimentu nível internasionál, nível rejionál no nível nasionál.

Tanba ne’e MS agradese ba Lion Club International Foundation (LCIF), International Agency for Prevention of Blindness (IAPB) no Royal Australasian College of Surgeon (RACS) ne’ebé suporta téknikamente no matéria ba survey ida ne’e.

Alen de ne’e MS  agradese mós ba enumeradór, supervisór, investigadór no mós diretór servisu saúde munisípiu sira  hotu, líder lokál, kolaboradór sira ne’ebé esforsu hodi konklui apoiu ba survey.

Rate this item
(0 votes)

Independente Digital TV