Taur Matan Ruak no Xanana-nia Ain-Fatin Featured

By INDEPENDENTE Maiu 29, 2017 2801
Xanana ho Taur Matan Ruak Xanana ho Taur Matan Ruak

ENVOLVIMENTU Taur Matan Ruak iha Partidu Politiku hahú. Liu husi Kongresu Kongresu Nasionál Partidu Libertasaun Popular (PLP), eis Prezidente Repúblika ne’e ofisialmente kaer pasta nudar Prezidente PLP. Eis Jeneral ne’e hahú ona nia hakat iha sumbriña partidu politiku ida.

Lala’ok Taur Matan Ruak iha mundu politika hahú bainhira nia rezigna an husi nia kargu nudar Komandante FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) iha tinan 2011. Maske iha inisiu rezeita katak nia rezigna an atu kandidata an ba Prezidente Repúblika, maibé ikus mai, Taur deklara ninia kandidatura. Xanana ho ninia CNRT mosu hodi fó apoiu.

Iha eleisaun Prezidensial 2012, Taur hasoru rezistensia ne’ebé maka’as husi Francisco Guterres “Lu-Olo” ne’ebé ‘reprezenta’ partidu FRETILIN. Maske nune’e iha eleisaun ronda daruak iha fulan Abril 2012, Taur konsege manan ho votus maioria.

Ho rezultadu votus 275.441 ka porsentu 61,23 ne’ebé Taur hetan, kompara ho Lu-Olo ho votus 174.386 ka porsentu 38,77, Taur hakat ba Palasiu Prezidente Repúblika hodi troka José Ramos Horta ne’ebé kaer pasta Xefe Estadu dezde 2007.

Hateke fila fali ba tinan hirak kotuk, iha situasaun balun ne’ebé besik atu hanesan.

Kay Rala Xanana Gusmão ne’ebé assume kargu nudar Prezidente Repúblika iha tinan 2002, hafoin krize deside atu harii Partidu Congresu Rekonstrusaun Timor-Leste (CNRT). Partidu ne’ebé Xanana lidera ne’e ikus mai konsege ‘hada’u’ ukun husi FRETILIN nia liman.

Ho ezistensia ‘Xanana nia CNRT’ ne’e, Partidu istoriku FRETILIN ne’ebé iha eleisaun 2002 manan ho maioria, tenke simu hodi sai de’it opozisaun iha peirodu rua nia laran.

PLP no Rumoris Fundadór

Iha tinan 2015 nia rohan, informasaun kona-ba partidu politiku foun ida hahú mosu. Iha espekulasaun oioin kona-ba forsa politika foun ne’e. Balun hahú kait mós naran husi lideransa balun ne’ebé deskonfia hamriik iha partidu foun ne’e nia kotuk. Akuzasaun ba Taur Matan Ruak ne’ebé iha altura ne’eba sei assume kargu nudar Prezidente Repúblika nudar autór ba fundasaun partidu ne’e hahú buras.

Iha 9 Dezembru 2015, ofisialmente PLP sai nudar forsa polítika ida ho ninia Prezidente interinu, Aderito da Costa, eis Komisariu Komisaun Anti-Korrupsaun.

Liu husi dokumentu balun ne’ebé hasai hatete, PLP hamrik la’os de’it atu harame palku polítika, maibé sei sai nudar espasu ida ba Timor-oan tomak no sei sai forsa polítika alternativa hodi hatur didi’ak povu ida ne’e nudar povu doben ida dignu no estadu de direitu demokrátiku ida dunik.

Dokumentu seluk sita mós lia-fuan ka lema (slogan) ‘Hisik Kosar ba Moris Di’ak’. Lema ne’e haforsa liu tan deskonfiansa ba envolvimentu Taur Matan Ruak nian. Tanba, ‘Hisik Kosar ba Moris Di’ak’ nudar lia-fuan ne’ebé Taur sempre hasai hahú husi ninia kampaña Prezidensial iha 2012.

Maske espekulasaun lubuk mosu, durante tinan 2016, Taur Matan Ruak kontinua ‘nonook’ hodi hala’o ninia vizita no dialogu ho komunidade sira iha kada suku iha teritoriu Timor-Leste. Lider Partidu Politiku balun hahú soe piadas ba ezistensia PLP no envolvimentu Taur liga ho ninia programa vizita ba suku sira. “Kampaña Buka Votus” sai titlu ba piadas ne’e.

Iha 3 Marsu 2017, bainhira hala’o dialogu ho komunidade sira iha Suku Bahu, Postu Administrativu Baukau Vila, Munisípiu Baukau, Taur hasai deklarasaun ne’ebé halo hakfodak. Nia ho nakloke rekoñese katak nia partidu mak PLP.

“Ha’u-nia partidu mak Partidu Libertasaun Populár (PLP). Kuandu manan, ha’u mak ukun iha Governu. Ha’u sei raut-malu (kompete) ho Partidu CNRT no FRETILIN. Ha’u tenke hatete sai de’it ona. Subar beibeik mós ladi’ak,” deklara Taur.

Relasaun ‘Nakfera’

La’os ona segredu katak relasaun entre Taur Matan Ruak ho lider Partidu Politiku sira seluk, inklui partidu ne’ebé lori nia ba hetan vitoria iha 2012 ‘la harmonia’ ona. Kazu balun bele hatudu ida ne’e.

Ba dahuluk, iha Fevereiru 2016, nudar Prezidente Repúblika, Taur Matan Ruak hasai desizaun ida hodi demite Xefe Estadu Maior FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste, Major Jeneral Lere Anan Timur, no promove Birgadeiru Jeneral Filomeno da Paixão nudar ninia susesor.

Desizaun ida ne’e la tuir proposta husi Governu ne'ebé foti liu husi reuniaun Konsellu Ministru iha 12 Outubru 2016 hodi defende renovasaun mandatu Lere Anan Timur nian. Desizaun Taur konserteza ne’e hamosu reasaun kontra husi governu no Parlamentu Nasionál.

Ba desizaun ida ne’e, Maijor Jeneral Lere rasik maske deklara simu desizaun saida de’it maibé prefere liu atu tuir desizaun ne’ebé governu foti.

“Ha’u atu hatete katak aseita ka la aseita, depende ba desizaun husi Governu nian, tanba ha’u serbisu ba Governu. Agora ne’e la’os ida-idak nia hakarak no ida-idak nia vontade, ita iha ita-nia Konstituisaun, ita iha ita-nia Governu no ita-nia Parlamentu, ita iha ita-nia Prezidenti, sira mak deside, la’os ita mak deside ita nia-an rasik,” dehan Lere.

Governu ho Parlamentu Nasionál mantein ho pozisaun atu kontinua ekstende mandatu Lere Anan Timur. Ikus mai PR Taur halo tuir duni.

Iha ninia mandatu nia rohan nudar Xefe Estadu, Taur Matan Ruak hasoru mós situasaun ne’ebé hanesan. Ninia desizaun ba nomeiasaun Prezidente Tribunal Rekursu no ekstende mandatu Prokuradór Jeral Repúblika, hetan kontra.

Maske hetan kontra, iha 28 Abril 2017, Prezidente Repúblika, Taur Matan Ruak, fó posse ba Prezidente Tribunal Rekursu foun, Deolindo dos Santos, no Prokuradór Jeral Repúblika, José da Costa Ximenes.

La simu ho situasaun ne’e, iha 8 Maiu 2017, Bankada CNRT iha Parlamentu Nasionál ne’ebé hetan apoiu husi Bankada FRETILIN aprejenta prozetu rezolusaun númeru 33/III (5) hodi rekuza ratifikasaun ba nomeiasaun ba Deolindo dos Santos ba kargu Prezidente Tribunal Rekursu no projetu rezolusaun númeru 34/III (5) pedidu ba ezonerasaun imediata ba Prokuradór Jeral Republiuka José da Costa Ximenes.

Iha 9 Maiu, liu husi votasaun final global Parlamentu Nasionál aprova rezolusaun númeru 33/III (5) no rezolusaun númeru 34/III (5) ho votus a favor 46, kontra 6 no abstensaun 0.

Polemika ba nomeiasaun ne’e seidauk hotu, maibé Taur tenke husik ona nia kargu. Iha 20 Maiu tuku 00:00 bainhira rai sei nakukun, Taur Matan Ruak, entrega ‘estafeta’ na’in ba Palasiu Prezidente Nicolau Lobato ba Francisco Guterres “Lu-Olo”.

 Iha Mahon PLP

La to’o oras balun husik nia kargu nudar Prezidente Repúblika, Partidu Libertasaun Popular liu husi ninia Kongresu Nasionál ba loron ikus iha 20 Maiu hili Taur Matan Ruak nudar Prezidente partidu.

Kongresu Nasionál PLP hodi hili estrutura nasionál partidu atu prepara an hasoru eleisaun parlamentar hala’o iha Kinta (18/05) to’o Sesta (20/05).

Delegadu PLP husi Munisipiu 12, inklui Rejiaun Autonomu Oekusse, hili estrutura ba periodu 2017-2021 mak hanesan; Taur Matan Ruak (Prezidente), Mate Restu (Vise I), Deometrio Carvalho (Vise II), Lita Sarmento (Vise III), Abel Pires (Vise IV), Rosalina Ximenes (Vice V), Fidelis Magalaes (Vise VI).

Maske la marka prejensa iha prosesu eleisaun ne’e tanba sei partisipa iha serimonia estadu nian ba 20 Maiu, maibé iha loron daruak Kongresu nian, 19 Maiu, Taur hatete sai nia hakarak atu sai Primeiru Ministru.

“Hakarak governu integradu ida ne’ebé moos, onestu no efisiente,” dehan Taur.

Rate this item
(2 votes)
Last modified on Segunda, 29 Maiu 2017 17:13

Independente Digital TV