MS Buka Tuir Ema Ne’ebé Kontakta Ho Suspeitu Covid-19 Husi Chili Featured

By Marsu 13, 2020 2531
Ilustrasaun coronavirus Ilustrasaun coronavirus

DILI: Ministériu Saúde (MS) hasai amostra sidadaun Chili ne’ebé suspeita ba Coronavirus Disease 2019 (Covid-19) rezultadu teste hatudu negativu. Maski nune’e, Ministériu Saúde (MS) no Organizasaun Mundiál Saúde (OMS) kontinua buka tuir hodi halo vijilánsia ba ema sira ne’ebé iha kontakta ho suspeitu ne’e.

Sidadaun Chilli sai suspeitu tanba iha loron 29 Fevereiru 2020 ne’ebé sai husi Timor ba férias iha Indonézia depois iha loron 2 Marsu kontinua ba Singapura no loron 5 Marsu to’o fali iha Bali no iha loron 8 Marsu nia mai Dili.

Nia kontaktu ho pesoál saúde sira no izola nia-aan iha nia rezidénsia hafoin pesoál sira ba hasai amostra tanba iha sintoma balun. Maibé rezultadu teste negativu.

“Ministériu Saúde sei halo tan teste ba daruak tanba suspeitu sei iha sintoma. Tanba ne’e sei fo sai depois loron tolu”, dehan nia, iha Palasiu Sinzas, Kaikoli, horisehik.

Nia dehan, suspeitu ho kondisaun di’ak maibé tanba sei iha sintoma, nune’e sei halo fila fali tan teste segundu, hafoin loron tolu ka haat mai fali hodi fo rezultadu ikus.

Suspeitu ne’e sei halo izolamentu nafatin hodi hein rezultadu ikus MS hamutuk ho OMS no parseiru sira sei kontinua halo monitorizasaun no supervizaun rotina ba situasaun suspeitu nian.

Nune’e, ba ema sira ne’ebé kontaktu direta ho suspeitu MS ho OMS kontaktu ho sira ekipa surtu sei halo vijilánsia ba pesoál sira ne’ebé iha kontaktu ho suspeitu ne’e rasik.

Tuir deklarasaun OMS, iha loron 11 Marsu, Covid-19 sai pandemia mundiál nian husi rejiaun ida ba to’o kontinente kuaze kontinente 5 maka afetadu Ázia, Médiu oriente, Europa Leste, Amérika no Afrika.

Timor Leste seidauk iha Covid-19, maibé moras infesaun respiratóriu aguda ida ne’ebé sai espalla preokupasaun mundiál nasaun hotu tenke tau atensaun, tanba ne’e rekomendasaun husi OMS atu redús no evita risku jerál husi infesaun tenke tau atensaun másimu ba ijiene pesoál.

Mensajen ba Populasaun tomak toma atensaun presiza salva guarda ijiene pesoál no fase liman ho sabaun beibeik. Labele kaer liman no halo jestu foun. Ema ne’ebé karik sintoma infesaun respiratóriu aguda atu prátika me’ar ne’ebé maka loos atu me’ar mantein distánsia dook. Uza tissue ka lensu hodi taka ibun kuandu fani ho me’ar depois fase liman. Te'in hahán na’an halo tasak didi'ak.

Karik ema ruma sente sintoma isin manas me’ar susar dada iis fó hatene lalais kedas autoridade saúde iha porta entrada sira fasilidade saúde sira.

Nia mós husu ba kompetente hotu-hotu katak Iha eskola sira, iha merkadu terminál iha fatin públiku inklui instituisaun estadu sira tenke tau bee sabaun atu fase liman beibeik tau atensaun ba ijiene no limpeza.

Husu ba populasaun sira hotu karik iha sintoma labele hakat ba fasilidade saúde karik kontaktu ba pesoál responsabilidade doutór Custodio Florindo Servisu Nasionál Ambulánsia no Emerjénsia médika 7786100 no Ofélia do Carmo Diresaun Nasionál Kontrolu Moras pontu entrada nian 77942457 prontu ba halo atendimentu iha ida-idak nia fatin.

Rate this item
(0 votes)

Independente Digital TV