PM Xanana hato’o deklarasaun ne’e bainhira responde ba preokupasaun sira ne’ebé autoridade munisipál, autoridade lokál, autoridade postu administrativu no seitór privadu hato’o durante diálogu iha programa ‘Haree Besik Servisu Munisipál Manufahi husi Rezultadu Avaliasaun Kondisaun Mínima’, tuir komunikadu imprensa ne’ebé asesu husi Jornal INDEPENDENTE asesu, Tersa (10/03).
Durante sesaun husu no hatán, autoridade lokál sira hato’o difikuldade balun ne’ebé sei akontese iha munisípiu ne’e, hanesan implementasaun projetu PNDS, kondisaun estrada ne’ebé difikulta movimentu populasaun, kondisaun eskola balun ne’ebé seidauk di’ak, problema iha área saúde, no partisipasaun seitór privadu ne’ebé seidauk maksimal.
PM Xanana enfatiza katak objetivu governu lokál mak atu hakbesik servisu ba povu.
“Husu atu tau iha imi-nia ulun, imi-nia fuan no imi-nia hahalok katak Governu lokál mai atu servisu ba povu no servisu ba rai ida-ne’e. Imi mak sei identifika problema, diskute, planeia, aloka orsamentu no implementa ho transparente,” dehan PM.
Nia mos fó avizu katak implementasaun governu lokál labele involve sukuizmu, familiarizmu, grupuizmu ka partidarizmu, tanba orsamentu ne’ebé uza mak osan povu nian no tenke gasta ho responsabilidade.
Iha oportunidade ne’e, Ministru Administrasaun Estatál Tomás do Rosário Cabral husu autoridade munisipál atu hadi’a rekomendasaun sira husi Ekipa Avaliasaun Kondisaun Mínima (AKM), nune’e iha avaliasaun daruak bele hetan rezultadu di’ak liu antes implementa podér lokál.
Rekomendasaun AKM inklui presiza mellora jestaun orsamentu, atualiza dadus munisipál no postu administrativu, publika Planu Asaun Anuál (PAA), Orsamentu no Programa Investimentu Munisipál (PIM) iha portál munisipál, no reforça kapasidade rekursu umanu.
MAE mos planeia fó asisténsia téknika durante tinan 2026, inklui formasaun jenérika no téknika ba estrutura autoridade munisipál no postu administrativu liuhusi instituisaun hanesan INAP, DGDGL no DGSMAL.
Iha parte seluk, Prezidente Autoridade Munisípiu Manufahi Luís Marçal da Costa Tavares aprezenta perfil no poténsia munisípiu Manufahi ba Primeiru-Ministru no ministru sira, inklui aspetu ekonómiku, sosiál, infraestrutura no rekursu naturais.
Nia afirma katak Manufahi prontu ona atu simu podér lokál ne’ebé governu sentrál planeia implementa iha tinan 2027.
“Ha’u lori autoridade munisipál nia naran ho autoridade postu administrativu, autoridade lokál no populasaun hotu deklara katak ami prontu simu podér lokál,” nia deklara.
Polítika desentralizasaun ne’e bazeia ba Lei Núm. 3/2016 kona-bá Podér Lokál no Desentralizasaun Administrativa, ne’ebé nia objetivu mak hametin demokrasia lokál, aumenta partisipasaun povu iha tomada desizaun, hasa’e efisiénsia servisu públiku, no promove dezenvolvimentu ekonómiku no sosiál iha munisípiu sira.
Munisípiu Manufahi rasik iha postu administrativu haat, suku 30, aldeia 139 ho totál populasaun 74.319 mai-hosi uma-kain 17.688.